Pred návštevou aquaparku sa treba zbaviť ilúzii, ktoré nám ponúkajú čarovné reklamné bilboardy, kde sú všetci šťastný a krásny:
1. na tobogane môžem vyzerať dobre,
2. na tobogane môžem byť sexy,
3. moja dôstojnosť ostane nepoškvrnená,
4. nič sa mi nemôže stať.
A teraz by som prešla na nástrahy jednotlivých toboganov, ktoré som mala tú česť vyskúšať (tobogan tretí a štvrtý zľava som neskúšala pre nedostatok odvahy alebo skôr silný pud sebazáchovy, ktorý však niektorým ľuďom zjavne chýbal).
Tobogan prvý (teda druhý, prvý bol pre deti) vyzeral úžasne zábavne a najmä zaujímavo. Išlo v ňom o spúšťanie sa v nafukovačke (alebo asi skôr NA nafukovačke) s troma dierami v strede na zadok a úchytkami na ruky. Úžasné (aspoň na prvý pohľad) na tomto tobogane je, že nie ste v ňom osamotený, nechaný napospas osudu sám (neumriete sám), ale zmestíte sa do neho až TRAJA. Priznám sa, mala som trochu obavy, ako sa zmestím do tej dierky vymedzenej na sedaciu časť, ale našťastie na začiatku to vôbec nespôsobovalo problém (dostať sa dnu zrejme nikdy nebýva problém). Mne ako stredne ťažkej (teda dúfam, že sestrin frajer je ťažší) sa dostalo čestného miesta v strede. Sestra ako najľahšia sedela vpredu a jej priateľ, samozrejme, na konci. Prvý problém, vcelku ešte dôstojný, nastal, keď sme sa nevedeli odraziť a spustiť toboganom dolu. Nohy sa nám bezmocne hompáľali vo vzduchu a rukami sme sa snažili ako tulene odraziť sa. Áno, ááááááno, ešte raz a úúúúúúúúúúž. Z počiatku Vás zachváti nadšenie, keď letíte dolu, voda na vás špliecha a osviežuje Vás. No nenechajte sa opantať pocitom blaženosti a slobody, lebo za chvíľu to príde. A čľup. Člnok pristane v bazéne na konci toboganu. Okolo celého bazénu postávajú ľudia čakajúci, že si zoberú člnok a, samozrejme, jeden plavčík či záchranár (hovorme mu, ako chceme). A teraz nastala skúška zachovania mojej dôstojnosti číslo 1, o ktorej, samozrejme, pri vstupe nevarujú, a to ako dôstojne vyskočiť z tohoto telesa. Sestra, štíhla a vrtká úžasne elegantne zoskočila do bazénu a cestou si ešte sexy napravila vlasy (niečo na štýl dievčat z Jamesa Bonda), mužný priateľ sa svalnatými rukami tiež odrazil a v tom som bola sama v člne, ktorý sa zrazu zmenil na PASCU. Opakujem - sama v strede člna!!!
Obidva konce sa záhadne po opustení dvoch pasažierov nadvihli, čím som sa ja prepadla ešte hlbšie do stredu a zakliesnila sa v otvore. Začala som sa trepať, snažiac sa vytlačiť von z pasce, čím značne utrpel môj výzor. Cítila som sa ako veľryba, ktorá uviazla v rybárskych sieťach a snaží sa nemotorne dostať na slobodu. Ľudia pri bazéne začali byť nervózny, niektorí, po zbadaní môjho zjavu, sa aj zľakli a tento úžasný tobogan si rozmysleli (aspoň pre začiatok) a ďalšia skupinka sa značne zabávala (to boli tí škodoradostní, ináč som tiež dosť vážený člen tohto družstva). Mladý plavčík začal byť nervózny a videla som, ako sa rozhodoval, čo so mnou. Nechať ma tak, však si snáď pomôžem alebo podať pomocnú ruku? To boli otázky, ktoré mu išli v hlave. Dodnes rozmýšľam, čo by bolo horšie. Našťastie sa tam hore niekto nado mnou zľutoval a ja som sa VYTREPALA zo zajatia a s nacvičeným úsmevom pre situácie: „všetko v pohode, presne tak som to chcela, presne takto som chcela vzbudiť pozornosť, ja to mám rada, som istým spôsobom exhibicionista" som vyšla von. Uf, ale mala som to za sebou.
Rada: Snažte sa vyskočiť skôr ako ostatní (pozor však, aby ste pri úniku neublížili posádke, mne sa podarilo pri jednom pokuse vraziť lakťovicu kolegovi vzadu). Čln je ešte napnutí, pozornosť sa nesústredí na Vás. Veľmi sa mi osvedčila technika prudkého vymrštenia sa.
Druhý tobogan bol tiež pre troch. Bola to skôr modrá šmykľavka, kde sa traja alebo aj piati naraz pustili dolu. Zdalo sa to celkom fajn a neškodné, až dovtedy, kým sme sa nespustili dole. Záhadne som išla najrýchlejšie (dodnes sa ubezpečujem, že to nebolo kvôli tomu, že som najťažšia). To však až tak nevadilo, situácia sa skomplikovala, keď som pristála v bazéne (kde zo záhadných príčin opäť bolo kopec divákov). Čľup. Do prdele, kde mám podprsenku, čo to, čo sa to deje...
Rada: po dopade do bazénu netreba podľahnúť panike, ale odporúčam sa PONORIŤ do bazénu a pod vodou si všetko napraviť a s úsmevom hovoriacim: „nikdy som sa lepšie nebavila, vôbec ma nebolia lopatky" vyjsť z vody von, kým nervózny plavčík nezačne po Vás ziapať a pískať (doteraz mám v ušiach tú píšťalku, kým som si ja lovila podprsenku v bazéne. Bolo to asi prvýkrát, čo som ocenila šírku svojich bokov a vďaka nim sa mi podprsenka nezošuchla úplne na druhý koniec bazéna.)
Tobogan s názvom Kamikadze by nebol až tak strašný, teda treba si odmyslieť ten záver. Posledných 5 metrov (môj skromný odhad) predstavoval dosť strmý pád do bazénu. Čo bazénu!!! To by bolo ešte dobré na spomínanú úpravu plaviek. Tento tobogan Vás ale vyhodí do malej vaničky asi s 10 cm vodou! V návale emócií zo záveru jazdy na Kamikadze mi vyhŕkla z nosa zelená sviečka a teraz som fakt mala problém čo robiť skôr: napravovať si plavky alebo utierať nos?! Zvolila som poradie plavky, nos.
Rada: hmm ja som si zatvorila oči (pštrosí efekt) napravila plavky a utrela nos. Nič iné sa nedá robiť. Z hrniem závery a krátke ponaučenia:
1. do aquaparku treba celé plavky, ktoré sa nemajú možnosť zošuchnúť,
2. pri dvojdielnych plavkách sa po pristáti najprv ponoriť a napraviť,
3. vzdať sa nádejí, že budete vyzerať dobre vo vode (vlasy pricapené na tvári v rôznych smeroch, vode odolný make up, ktorý nie je vode odolný..) a o dôstojnosti ani nehovorím,
4. pripraviť sa na podliatiny na lakťoch a lopatkách,
5. kontaktné šošovky tiež nie sú najšťastnejším riešením, ja som mala už okolo poludnia zapálené oko a nemohla ho otvoriť, čiže som na každého pozerala len jedným okom a to tiež bolo podliate krvou (o tom, že ma chytila senná nádcha a moje rozprávanie bolo prerušované hlasným kýchaním, nebudem ďalej ani hovoriť).
