reklama

Ráno po tom

Krátke zhrnutie predchádzajúcej noci: preparkovanie auta, neosvetlený pník a strhnutie prednej nápravy (brat ma upozornil, že to nebol celý podvozok, Ifča až tak šikovné nie sme ;o), vlastne sme Hviezdy a nič sa nestalo). Toto všetko mi behalo hlavou, keď som zaspávala v senníku spolu s ďalšími 8 ľuďmi. Jediné čo ma v danej chvíli držalo nad vodou bola myšlienka: „nič nie je také zlé ako sa na prvýkrát zdá“ alebo „žiadna kaša sa neje taká horúca, ako sa navarí“. A s týmto sa mi podarilo zaspať vo viere, že to len strašidelná tma dávala autu spomínaný výzor, bol to len výplod fantázie...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Ráno. Krásne prebudenie v senníku, vôňa sena, koní a pokojného sobotného rána. Hlava je čistá až do momentu kým sa z jedného závitu (áno z toho celkom vzadu) neprebije von spomienka na včerajšiu noc.  

Pozriem sa na Ifču, ležiacu na sene vedľa mňa a v jej očiach čítam to, na čo aj ja myslím. Mlčky sa obujeme (na ranči zásadne spíme oblečené - človek nikdy nevie kedy bude treba utekať), zídeme dole po rebríku a vyberieme sa k miestu činu. To čo tam však zbadáme nám už ani slzy do očí nevháňa a v hlave mi skáče kopa škriatkov kričiacich na plné pľúca až mi z toho hlava bolí: „haha hoho hihi“.  

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Biele auto je od koní celé olízané, anténka tiež zmenila smer a tesne pred pravým nárazníkom bola naložená krásne veľká kopa konského lajna (čo umocňovalo celkový dojem situácie, v ktorej sme boli akoby nám aj kone chceli niečo odkázať) a auto v rovnakom katastrofálnom stave ako večer. Do kelu, žiadna víla ani čarovný škriatok v noci neprišiel a za moje dobré skutky auto nedal do pôvodného stavu. Život je pes. :o)  

S Ifčou sme si sadli pred auto, odsunuli nárazník nabok a rozmýšľali čo ďalej. Ani jednu
z nás však rozumné riešenie nenapadalo. Asi je skoro ráno, pomysleli sme si a ďalej čakali
na zázrak, ktorý sa postupne blížil v podobe mladých mužov. Vždy som verila, že oni nám musia pomôcť. Musia mať nejaké riešenie, nejakú dobrú správu! Mladí muži sa však zmohli jedine na strašný smiech (opäť jedni z tých škodoradostných). Nakoniec sme sa však dočkali konštruktívnych rád typu: „fakt sa s tým nedá nič robiť, treba to len nejakým zázrakom dopraviť so autoservisu“. Fíha a to sa dočkáš od mužov! To by nás z Ivou ani vo sne nenapadlo!!! Nemôžeme im však krivdiť lebo ho MacGyverovskym štýlom (och drahý MacGyver, kde sa len skrývaš, aby si všetko jednou žuvačkou vyriešil?) spojazdnili a my sme sa so zadrôtovaným autom dostali do ZV.  

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Do ZV sme došli LTT (len tak - tak). Po pár telefonátoch mužskej časti mojich známych sa nám podarilo nájsť autoservis (máme skvelý orientačný zmysel) a spoločne sme zbierali odvahu  ísť dnu a ako správne blondsky sme sa chichotali. Našťastie situáciu nám uľahčil mladý muž, ktorý sám od seba vyšiel von (zrejme sme boli podozrivo zúfalé alebo uchichotané). Po pohľade na auto a krátkom komentári či jazdíme rely (fakt neviem čo tým myslel), som ho požiadala o vyčíslenie škody a ako rýchlo vie dať auto do pôvodného stavu (naivne som si myslela, že to spravia a domov sa dostanem bez toho, aby som musela niečo vysvetľovať). Po týchto dvoch jasne z formulovaných otázkach sa automechanik na dosť dlhú chvíľu odmlčal.  Ak bolo jeho cieľom znervózniť nás, tak musím priznať, že sa mu to podarilo. S napätím sme čakali výslednú cifru (tik tak tik tak a stále nič, len sme dúfali, že má problémy s rátaním). Mladý muž sa však zmiloval a s úsmevom na tvári povedal, že ten defekt nám spraví (o akom defekte to hovoril?) a pokúsi sa to upevniť tak, aby sme došli do BA (vraj to bolo celé treba vymeniť, objednať, nastriekať a tak). Auto zmontovali, pospájali ako sa dalo, domov sme došli ako sa dalo, ale na fázu vysvetľovania rodine som musela zbierať odvahu dosť dlho. Doma to prijali, hm ako to jemne povedať, no dosť chladne, na moje prekvapenie (čakala som, že sa predsa len na tom pobavíme). Moje vysvetľovanie som   začala tým, že vlastne môžu byť radi, že sme všetci v poriadku, že auto je predsa len vec materiálna a že ten pník by fakt málokto videl  a mali ho nejako osvetliť, dať tam tabulu alebo niečo podobné. Záver bol však rana pod pás. Môj ortieľ znel, že si mám dať SAMA auto do poriadku? To snáď žartujú!!! To bolo fakt kruté. Najmä, keď mi neskôr v servise začali klásť zákerné otázky (podľa mňa boli dohodnutí s mojimi rodičmi) a ja som zmätene na jednu z nich namiesto „strhla podvozok“ odpovedala: „strhla podväzok“. Vrcholom bolo, keď odo mňa žiadali celú poistnú udalosť nakresliť a popísať. Tak toto ma dostalo (autíčka som nikdy nekreslila, do kelu). V hlave mi len behali otázky:  ako nakresliť neosvetlený krík a celú tú napätú atmosféru, mám zobraziť aj pasúce sa kone a Ivču ako ma naviguje, z akej perspektívy to mám byť? Nakoniec som to pekne zvládla (mám úžasný kresliaci talent), poistka to celkom pekne pokryla (doplatiť 2 000,- Sk nie je až tak zlé), prednášky zvládam už tiež nepočúvať   a poctivo sa vyhýbam všetkým poľným cestičkám...

Lucia Ilavská

Lucia Ilavská

Bloger 
  • Počet článkov:  14
  •  | 
  • Páči sa:  0x

obyčajné dievča v neobyčajnom svete Zoznam autorových rubrík:  Blondína na cestáchŽivot so psomSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu